|
HROMOVLAD LYRICS
"Promo 2004 (instrumental vers.)" (2004 Demo)
1. Vladca lesov, sklanych stien
2. Triste est mori
3. Krv z pody zrodena
4. Ohnom vojny spalena zem
5. V ziari hviezd
6. Hromovlad
7. Bytosti lesne
8. Helmhold (part. I.) now renamed to "Raw"
1. Vladca lesov, sklanych stien
VLÁDCA LESOV SKALNÝCH STIEN
Keď kameň mrazom puká, hryzie zima lezivá,
čierna je tôň, holý je strom, krajina je do tmy odetá.
V kraji dávnych liet, domova tieňov chladných hôr,
pútnik sveta nočného, pred ním sa plazí ka�dý tvor
...lesného sveta.
Keď vietor v kraji chladný bol,
lesmi blúdil jeho krok.
so svitaním sa vracia,
Z dlhej púte krajinou.
Pán zeme dávnych časov,
vládca lesov, skalných stien,
dych jeho vietor v korunách,
krok jeho duní v útrobách
...lesného sveta.
Vládca lesov, skalných stien
... nevidená tvár videná len v predstavách..
Pod hviezdami, mesiacom, putoval diaľkou severnou.
Za hranice jasných dní, kráčal cestou nejasnou.
Od ľadových ú�in, kde le�ia brány chladných hôr,
tam kde končí poznané, zahalený temnotou je
večný pútnik, osud prírody len on sám,
pozná osud, čo ľudí stra�í v spomienkach.
Na oheň z nebies, silu vetra, vodný tok.
vládca lesov, skalných stien, nav�dy spätý s prírodou.
2. Triste est mori
TRISTE EST MORI
Smrť vo mne zabila z budúcnosti strach.
Neznámy osud krutý, �ivot mi z tela uniká.
Ka�dým nádychom čoraz viac blúdim v tmách.
Mimo čas Ťa stretávam v mojich predstavách
...ó Morena !
Postava �edá, blúdiaca krajom svetla.
Odetá je v tme, putujúca z večnosti.
Volajúca padlé deti svojej moci.
Nesmrteľná, nádherná, kráľovná večnej noci Morena !
Pohľad jasný, ako ranný východ slnka.
Nekonečne krásna tvár, ako bezoblačná noc.
Pri�iel som na koniec púte môjho �ivota.
Triste Est Mori, ...ó Morena!
Pred Tebou kľačím, dar Tebe, môj �ivot,
bezmenný nepriateľ mi ho vzal.
Morena, Pani, Vládkyňa smrti.
Dávam Ti to najcennej�ie, čo som mal.
... môj �ivot!
Posledný výdych v očiach záblesk smrti.
Výkrik z bolesti, moje slnko zapadá.
Vidím krásnu tvár večného nekonečna.
Osud bezmenný, odchod z tohto sveta.
... ó Morena!
3. Krv z pody zrodena
KRV Z PÔDY ZRODENÁ
! Sláva !
Hrudy z pôdy dopadajú na rodnú zem.
ROD stvoril človeka, prastarú krv,
čo prúdi v �ilách starého národa.
Prastará báj, legenda �ivota.
Kasta barbarov, plemeno vzne�ené.
Dubovou ratolesťou, modly bohov zdobené.
Za zvuku rohov, hýrenia bubnov.
Barbarský bojovníci schádzajú z hĺbky hôr.
! Sláva !
Sláva otcom a matkám na�im.
Viera cti k Bohom, púť �ivotom.
Úsvitom zrod, cesta svetlom �ivota.
Súmrakom dodýcha�, víta Ťa Nawia.
Plemeno slovanské s pôdou zrastené,
krv vlka vriaca v tele človeka.
Perúnov kruh nesmrteľný, večná sila �ivlov.
Blesk � sekera pána hromu horí oblohou.
! Sláva !
4. Ohnom vojny spalena zem
OHŇOM VOJNY SPÁLENÁ ZEM
Na tvárach strápených, slzy a �iaľ.
Deti tak skoro dospelé, v ich očiach bolesť, strach.
Mestá sa topia v krvi, na kraj predkov padá tma.
Večná noc ako dá�ď, dopadá na zem v bolestiach.
Slzy beznádeje rodia ka�dý úsvit.
Kto niesol meč, Obeť � Víťaz � Porazený.
Počiatok konca, zánik čistej krvi.
Trón svetla zborený, zrod doby večnej noci.
Ohňom vojny spálená, krvou ľudí skropená,
... moja zem strápená.
Na bojiskom stúpa dym, rozlieha sa plač.
Kto nepre�il, zaplatil, kto pre�il dúfa v čas.
Zem pila krv, Otcov, Matiek, Dcér a Synov.
Oheň, čo horel v srdciach, nav�dy vyhasol.
Krvavý Moloch zaťal svoj meč.
Tisíckami tiel hasí svoj hlad.
Vyhasol plameň, čo chránil ná� svet.
Doznieva hlas posledných v útrobách.
Budúcnosť neznáma, ľudský strach.
Vízia zániku, neznámy čas.
Bohatstvo sveta, čo vábi zrak.
Úsvity v rukách ka�dého z nás.
5. V ziari hviezd
V �IARI HVIEZD
Hlboko v mojom srdci ostalo mi vryté,
svetlo tisícok hviezd, čo �iaria na svet.
Stával som často pod nočnou tmou,
chlad noci hladil zem, le�iacu podo mnou.
V hlbinách lesa, v tieni starých stromov,
kde �ivot je ukrytý lesnou temnotou.
Putoval som často v tieni konárov,
lesný duch strá�il cestu, zbrázdenú sieťou koreňov.
V útrobách zeme, v rí�i hrdých �kriatkov,
kde svetlo cestu nepozná, chlad večnej noci synov má,
tam �ivot v tele zmiera, �tebot vtáctva zaniká,
tam Permoníci nav�dy strá�ia, zhroma�ďujú bohatstvá.
Na brehu starej rieky, čo �ivot priná�a,
stojím v objatí vody, čo berie i dáva.
Pozeral som často do očí chladných vôd,
Čo darujú i berú �ivot s krutosťou.
V svetle tisícok hviezd, čo �iaria na svet,
rodí sa i vstáva, zaniká i zmiera.
V�etko �ivé, ne�ivé, videné i nevidené,
svetlom sveta chránené, tmou útrob zeme ukryté.
A ako stojím svet vôkol mňa je nemý.
Nepočujem ľudský dych ani bytostí rev.
Len JA s stromy ticho stojíme v tmách.
A tisícky hviezd, čo �iaria na svet.
6. Hromovlad
HROMOVLAD
V Čase hrdosti, keď doznie slovo syna človeka,
príde skoro, s orlím zrakom, so silou pokolení.
Sprevádzaný ohňom zeme, mrazom lesa, vetrom hôr.
Prírodou vyslovený, zákon Bohov.
Večný strá�ca rí�e Helmhold
Dá�ď, čo na zem padá, vietor v korunách.
Nespútaná sila zemských �ivlov.
Oheň blesku, rachot hromu, sila z búrky zrodená.
V paláci rovnosti kľačí slu�obník.
Krí�mi rúcho zdobené, kalichy vínom plnené.
Chrámy plné ovcí, ich nádej skrytý klam.
Pokora strachu, du�e blúdiace v tmách.
Kto vedie slepých, kto je vodiaci pes?
Protiklady bo�ej lásky, temnej skutočnosti.
Tvár syna ukrytá pod rúchom kňaza.
Cirkev sa zbavila zvy�kov minulosti.
Ilúzia rovnosti pod zrakom najvy��ieho.
Pandemonický strach svätej cirkvi.
�ialenstvo z hnevu proroka zahaľuje zrak.
Hromovlad, nový vládca ľudského sveta.
7. Bytosti lesne
BYTOSTI LESNÉ
Záblesky slnka �iara, nekonečnou oblohou v závoji
súmraku dýchajúcim vetrom, tak chladným, plným vône stromov.
Démoni lesnej rí�e, strá�covia prastarých tajomstiev,
zákona matky prírody, bytosti pod ochranou bohov.
Bytosti lesné, bytosti skalné,
duchovia času, démoni osudu,
ochrancovia hájov, páni tajomna,
večná čistota majestátnych lesov.
Z hĺbky chladných hôr cestu nepoznajú.
Ukrytý za bránami �elezných hôr.
Ich pohľad ľadový, tváre neľudské,
zrak ľudí odvrátený od bytostí lesov.
Necítiť bolesť, nepočuť plač.
Krutosť tak smrteľná, nehasnúci hlad.
Nekonečný boj za zákon prírody,
bytostí lesa za �ivot ďal�ích dní.
Ich matkou je noc, otcom les.
Strá�covia nekonečných lesných ciest
Úkrytom miesta, lístím, machom pokryté.
Do tvári neľudských spomienky zím vyryté.
8. Helmhold (part. I.) now renamed to "Raw"
|
|
